Invázne druhy rastlín a živočíchov

30.05.2016 09:57

Invázne druhy živočíchov sú nepôvodné druhy, ktoré sa do voľnej prírody dostali z iných krajín alebo prostredníctvom umelých chovov. Tieto živočíchy predstavujú pre naše pôvodné druhy silných potravných konkurentov, resp. spôsobujú výrazné hospodárske škody v záhradníctve. Negatívnu popularitu si získali napríklad zdecimovaním počtu vzácneho vodného vtáctva (norok americký), vyplieňovaním hniezd lesných druhov vtákov a miznutím chránených druhov hlodavcov (psík medvedíkovitý, medvedík čistotný).

 

Invázne druhy živočíchov, ktoré by sa mohli vyskytovať v územnej pôsobnosti CHKO Poľana:

 

Psík medvedíkovitý (Nyctereuctes procyonoides), rad mäsožravce (Carnivora), čeľaď psovité (Canidae)

 

Na prvý pohľad pripomína skôr jazveca alebo medvedíka čistotného ako psovitú šelmu. Má asi 80 cm dlhé zavalitejšie telo na nízkych nohách, krátke uši a menšiu vpredu pretiahnutú hlavu. Vysoký je len 20-25 cm. Srsť je hlavne na bokoch a na chvoste pomerne dlhá, na lícach môže vytvárať bokombrady. Prevláda šedohnedé až hnedé sfarbenie, nohy sú takmer čierne, na hlave má tmavú masku tiahnucu sa od očí cez líca až ku krku, uši sú zozadu čierne. Chvost je tmavý, asi 20 cm dlhý, voľne spustený a nikdy nie je priečne pruhovaný – na rozdiel od chvosta medvedíka čistotného.

 

Pôvodne sa vyskytoval v Juhovýchodnej Ázii, vo Vietname, na východnej Sibíri, v Mandžusku a Japonsku. Pre kožušinový chov ho doviezli v 30. rokoch 20. storočia na európsku stranu Ruska, kde zdomácnel. Odtiaľ sa úspešne rozširuje na západ. Dnes do areálu jeho výskytu v Európe patria pobaltské krajiny, Fínsko, Bielorusko, Ukrajina, RuskoPoľskoSlovenskoČeskoNemeckoFrancúzsko, Taliansko a Bulharsko. V súčasnej dobe sa druh nekontrolovane šíri a v mnohých krajinách je vedený ako invázny druh.

 

Vyskytuje sa od zalesnených horských oblastí až do nížin, často sa zdržuje na brehoch vodných tokov a nádrží. Je to nočný tvor, ktorý žije v pároch alebo voľných rodinných skupinách.  Pohybuje sa výhradne po zemi, nikdy nešplhá. Ukrýva sa v opustených norách líšok a jazvecov alebo vo vlastných podzemných norách, ktoré vedú až do hĺbky 2,5 metra.

Je to všežravec. Ako potrava mu slúžia drobné hlodavce, žaby, hady, ryby, vtáky, ich vajcia aj mláďatá, hmyz, zdochliny, ovocie, plody, korienky, rastliny (kukurica).

Ako jediná psovitá šelma upadá v zime do krátkeho (nepravého) zimného spánku. Párenie prebieha koncom zimy, psíky pri ňom prenikavo kňučia. Gravidita trvá 59-64 dní. Mláďatá sa rodia v apríli až máji v počte 5-8 jedincov. Pohlavne dospievajú už v prvom roku života. Dožívajú sa 10-12 rokov. Nevie štekať.

Môže sa podieľať na prenose besnoty a pásomnice líščej. U nás je potravným konkurentom pre jazveca a líšku.

U nás patrí medzi poľovnú zver srstnatú.

 

Medvedík čistotný (Procyon lotor), rad mäsožravce (Carnivora), čeľaď medviedikovité (Procyonidae)

 

Stredne veľká medvedíkovitá šelma. Má krátke telo (40-70 cm) a dlhší chvost (16-30 cm). Celé telo má nevýrazne hnedošedo sfarbené. Na hlave má podobné sfarbenie ako psík medvedíkovitý – bledá srsť na nadočnicových oblúkoch, tmavá škvrna tiahnuca sa cez oči až ku krku. Medvedík čistotný má ale iné držanie tela a hlavne výrazný tmavo pruhovaný chvost.

Pochádza zo Severnej a Strednej Ameriky, kde sa vyskytuje od subpolárnej tajgy po panamský dažďový prales. Na karibských ostrovoch bol vyhubený kvôli mäsu. V roku 1934 bol vypustený v Nemecku, potom v Bielorusku, v Azerbajdžane, v Japonsku, kde sa rýchlo prispôsobil novým podmienkam.

Bol považovaný za samotársky druh, dnes je však známe, že žije v skupinkách. Dobre šplhá po kmeňoch a korunách stromov. Úkryty má dutinách, medzi skalami, v opustených norách prípadne v hniezdach dravcov. Aktívny začína byť za súmraku a v noci. Ako potrava mu slúžia rôzne plody (bukva, žalude), poľné plodiny (kukurica, zemiaky), drobné zemné aj vodné živočíchy (raky, žaby, ryby), vajíčka a mláďatá vtákov.

Pária sa v zime, na jar rodia 4-5 mláďat, ktoré sa po pol roku osamostatňujú. Dožívajú sa 17 rokov.

Jeho prirodzeným biotopom sú listnaté a zmiešané lesy, ale vďaka svojej prispôsobivosti dnes bežne obýva aj mestá, kde je považovaný za vážneho škodcu. Často si robí pelech v komínoch a živí sa zbytkami zo smetných košov.

U nás patrí medzi poľovnú zver srstnatú.

 

Norok americký (Mustela vison), rad mäsožravce (Carnivora), čeľaď lasicovité (Mustelidae)

 

Patrí medzi lasicovité šelmy. Je blízkym príbuzným tchora. Je väčšinou tmavohnedo až čiernohnedo sfarbený. Len na spodnej pere a brade má bielu srsť. Na farmách sa ale choval v 60 rôznych odtieňoch. Samce majú telo dlhé 34-45 cm, samice len 31-37 cm. Chvost je dlhý okolo 20 cm a býva tmavšie sfarbený ako srsť na tele.

Pochádza zo Severnej Ameriky, kde je rozšírený od Aljašky po Kaliforniu, Nové Mexiko a Floridu. Po zániku kožušinových fariem v Európe sa začal udomácňovať aj tu. Tisíce jedincov bolo ochrancami  zvierat oslobodených z fariem a vypustených do voľnej prírody. Po jeho premnožení dochádza k poškodzovaniu pôvodnej fauny v Európe.

Žije samotársky. Úkryty opúšťa až po zotmení. Väčšinu potravy loví v blízkosti tečúcich alebo stojatých vôd. Ako potrava mu slúžia drobné hlodavce – hlavne ondatry, ryby, decimuje tiež vodné vtáky – vajíčka a mláďatá, žaby, užovky, raky, lastúry a hmyz.

Z nory mu vedie jeden východ pod vodnú hladinu. Dobre behá, šplhá sa na stromy, pláva aj sa potápa. Je aktívny po celý rok. Lovecké územie si značkuje sekrétom análnych žliaz. V strese môže vystreknúť neznesiteľne páchnucu tekutinu až do vzdialenosti 30 cm. Pári sa koncom zimy. Rodí v apríli až v máji 4-6 mláďat. Pohlavne dospievajú už v prvom roku života. Dožíva sa až 10 rokov.

 

Jeho narastajúce počty ovplyvňujú krehkú rovnováhu v pobrežných ekosystémoch. Potravne konkuruje vydre riečnej, tchorovi tmavému a hranostajovi čiernochvostému. Norok americký slúži ako potrava líškam, rysom a výrom. Tieto dravce však nie sú schopné jeho počty dostatočne regulovať.

 

U nás patrí medzi poľovnú zver srstnatú.

 

Ondatra pižmová (Ondatra zibethicus), rad hlodavce (Rhodentia), čeľaď hrabošovité (Microtidae)

 

Veľký druh hlodavca, dorastá do veľkosti 25-40 cm. Chvost má zo strán nápadne sploštený, holý s drobnými šupinkami a je dlhý 19-29 cm. Pri plávaní plní čiastočne funkciu kormidla. Srsť má zvrchu gaštanovohnedú zospodu svetlejšiu. Je výborným plavcom, pri plávaní využíva predovšetkým zadné nohy, kde má tuhú srsť a náznaky plávacích blán. Predné nohy má pri plávaní uložené vo zvláštnych priehlbinách na hrudi. Ondatru ľahko spoznáme podľa pižmového zápachu, ktorý vytvára žľaza pri análnom otvore.

Pochádza zo Severnej Ameriky kde žije bežne od Aljašky po Mexický záliv. Začiatkom 20. storočia bolo niekoľko párov vypustených v blízkosti českých rybníkov. Dnes je rozšírená v celej Európe okrem Škandinávie, Britských ostrovov a južnej časti kontinentu. Predpokladané škody sa nepotvrdili a ondatra sa stala súčasťou aj našich mokradí. V minulosti sa vo veľkom lovila kvôli kožušine.

Vyskytuje sa pri stojatých a mierne tečúcich vodách do výšky 600 m n. m. Aktívna je prevažne za súmraku a v noci. Žije väčšinou v pároch, v norách so spletitými chodbami a hniezdnou dutinou alebo si nanosí kopy trstiny a iných rastlín do výšky jedného metra a hniezdne dutiny si vytvorí vo vnútri kopy – tzv. plávajúce hrady.

Je prevažne bylinožravec, ako potrava jej slúži hlavne pálka a trsť, niekedy lastúry.

Rozmnožuje sa od apríla do septembra a rodí 3-4 krát ročne 4-6 mláďat.

U nás patrí medzi poľovnú zver srstnatú.

 

Nutria vodná (Myocastor coypus), rad hlodavce (Rhodentia), čeľaď nutriovité (Myocastoridae)

 

Nutria je omnoho väčšia než ondatra. Dosahuje hmotnosť 10-12 kg. Dĺžka tela je 40-80 cm, chvost má 30-50 cm. Má zavalité telo s krátkym silným krkom a akoby hranatou hlavou. Chvost je dlhý, kužeľovitý, pokrytý tmavými šupinami a riedkymi chlpmi. Na zadných labkách sú štyri prsty spojené plávacou blanou. Srsť je na chrbte tmavohnedá na bruchu svetlejšia. Na špičke ňufáku a na papuli má charakteristickú bielu škvrnu. Hmatové fúzy jej pomáhajú vo vode lepšie vyhľadávať potravu. Rezáky majú typickú oranžovočervenú farbu.

Pochádza z Južnej Ameriky. Bola chovaná kvôli kožušine a jemnému, ľahko stráviteľnému mäsu aj na farmách v Československu. Najmä v Česku je tradícia ich chovu datovaná už od roku 1928. Vyšľachtili tam tri plemená, ktoré patria k národnému dedičstvu. Jedince, ktoré unikli z chovov vytvárajú polodivoké populácie. Aklimatizovali sa hlavne vo Francúzku, Nemecku a Taliansku.

Vyskytuje sa hlavne pri vodných tokoch, rybníkoch, močiaroch a v zaplavovaných územiach. Dobre pláva.

Žije väčšinou v pároch alebo v rodinách, pri vyšších stavoch populácie v kolóniách. Sú prísne teritoriálne, na vniknutie cudzieho jedinca reagujú veľmi podráždene až útočne.

Živí sa hlavne dužinatými vodnými rastlinami, trávou a koreňmi, príležitostne slimákmi a mŕtvymi rybami. V zime ohrýza vetvy kríkov. Potravu si obratne pridržiava prednými končatinami. Kŕmi sa hlavne večer, prípadne v noci a skoro ráno. Cez deň väčšinou odpočíva v brlohu alebo v hniezde. Hniezdo si buduje v hlbokých norách s chodbami dlhými aj 15 metrov alebo v hustých kopách pobrežnej vegetácie.

Je veľmi citlivá na teplotu. Je to skôr subtropické zviera, v mrazivých zimách jej omŕzajú končatiny a chvost. Silné zimy v našom pásme tak pomáhajú regulovať stav jej populácie. Rozmnožujú sa väčšinou v lete a rodia viac krát ročne 2-9 plne vyvinutých mláďat. Pohlavne dospievajú v 4. mesiaci života.

Väčšie množstvo jedincov dokáže spásť veľké množstvo pobrežnej a vodnej vegetácie a rozhrabať brehy, čím prispieva k nežiadúcej erózií. Sú hostiteľmi pre nematodálne parazity (druh Strongyloides myopotami napáda aj kožu človeka).

U nás patrí medzi poľovnú zver srstnatú.

 

Korytnačka písmenková ozdobná (Trachemys scripta elegans), čeľaď vodnice (Emydidae)

 

Samice korytnačky písmenkovej sú väčšie ako samce, majú kratšie pazúry na predných končatinách a môžu narásť až do 30 cm. Rady sa zdržiavajú v hlbších jazerách a riekach, ich mláďatá zase obľubujú plytčiny, kde sa zhromažďujú vo väčších množstvách. Vo väčších hĺbkach dokáže prezimovať (hibernovať) vo voľnej prírode aj v našich podmienkach. Živí sa hmyzom, rybami, obojživelníkmi, vodnými slimákmi a rastlinami. Znáša až 15 vajec, z ktorých sa po 70 dňoch liahnu mláďatá. Dospievajú vo veku 8 až 10 rokov. Aktívne sú najmä počas dňa.

Pochádza zo strednej a východnej časti USA a severovýchodného Mexika. Prvá zmienka o korytnačke odchovanej v zajatí sa objavila v roku 1656. Chov korytnačky písmenkovej je vďaka nezodpovedným chovateľom, zbavujúcich sa svojich zvierat vypustením do prírody v SR prísne kontrolovaný, jedince podliehajú registrácii a je zakázané ich ďalej rozmnožovať. Ide o druh schopný prežiť v našich zemepisných šírkach vo voľnej prírode a spôsobovať škody na miestnej faune a flóre. Ako nepôvodný druh je konkurentom našej chránenej korytnačky močiarnej (Emys orbicularis), ktorú vytláča z jej prirodzených biotopov.

 

 

Čo robiť ak mám podozrenie, že som videl invázny druh?

  • skúste zabezpečiť fotodokumentáciu, prípadne čo najlepší opis zvieraťa, ktoré ste videli
  • porovnajte si tieto údaje s fotografiami na internete
  • zapamätajte si čo najpresnejšie miesto jeho výskytu
  • kontaktujte nás na adrese: katarina.dvorackova@sopsr.sk, tel. 0905 92 22 00

 

SR je povinná v zmysle úloh vyplývajúcich z Bernského dohovoru monitorovať nepôvodné suchozemské stavovce a posudzovať ich potenciálnu hrozbu pre pôvodnú biodiverzitu. Preto Vám budeme vďačný za každú informáciu o ich výskyte vo voľnej prírode.

 

Pozor: Odchyt nepôvodných šeliem môžu podľa zákona vykonávať len poľovníci!

 

Legislatíva: Problematika inváznych druhov živočíchov sa rieši v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v §7a, odsek 4:

Invázne druhy živočíchov, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, sa zakazuje držať, prepravovať, dovážať, chovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi alebo vypúšťať do voľnej prírody; výnimku zo zákazu môže povoliť orgán ochrany prírody na účely výskumu alebo vzdelávania.

 

Literatúra:

Anděra M., Horáček I.: Spoznáváme naše savce. Praha: Sobotáles, 2005.

Michaelli L.: Naše šelmy. Žilina: Knižné centrum, 1999.

http://www.korytnacky.sk/53-korytnacka-pismenkova-lat-trachemys-scripta-elegans.html

https://sk.wikipedia.org, https://en.wikipedia.org

 

Viac informácií nájdete na stránke:

http://www.sopsr.sk/publikacie/invazne/index.php?id=legislativa