Biosférická rezervácia Poľana

 

Rozhodnutím byra Medzinárodnej koordinačnej rady programu "Človek a biosféra" bola Chránená krajinná oblasť Poľana zaradená dňa 27. marca 1990 do siete biosférických rezervácií UNESCO. Zaradila sa medzi 350 území sveta, ktoré poskytujú vedecké poznatky a praktické skúsenosti v harmonickom spojení ochrany prírody týchto oblastí s ich ekonomickým a kultúrnym rozvojom, majú slúžiť dlhodobému výskumu a monitoringu.

Biosférická rezervácia má vyčlenené zóny, pričom jadrová zóna zahŕňa ekosystémy, v ktorých je vylúčená hospodárska činnosť, povoľuje sa nedeštrukčný výskum. Podmienkou, aby územie získalo príslušný certifikát, je zaradenie územia do kategórie národný park, resp. chránená krajinná oblasť v zmysle platnej legislatívy. Získanie certifikátu biosférickej rezervácie je doklad o prihlásení sa k programu Človek a biosféra.

 

foto: V. Hrúz

 

Jadrovú zónu tvorí šesť rozptýlených ja­dier s výmerou 1 277 ha. V tejto časti sa  nehospodári, je ponechaná autoregulačným procesom, slúži na výskum, opatrenia sa vykonávajú len po komisionálnom posúdení v prípadoch kde dôjde k narušeniu prírodnými živlami - kalamitami, resp. ak je to činnosť, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie starostlivosti o chránené územie.

 

Nárazníková zóna - chráni jadrá proti okolitým vplyvom. Hos­podárenie je podriadené záujmom ochrany prírody. V maximálnej miere sa využíva genofond lesných drevín a na to sa orientuje aj obnova lesa. Z hľadiska lesníckeho zákonodarstva je to kategória lesov osobitného určenia, resp. časti lesov s jemnejšími spôsobmi hospodárenia, ktoré sú dohodnuté pri obnove LHP.

 

Prechodná zóna, v ktorej je hospodárska činnosť usmerňovaná tak, aby bola v zhode so záujmami ochrany prírody a predstavuje zvyšok územia biosférickej rezervácie. Zónovanie je znázornené na priloženej mape.

Na zabezpečenie cieľavedomého rozvoja tohto územia pri súčasnom plnení všetkých funkcií slúži "Akčný plán BR Poľana" bol prvýkrát spracovaný v roku 1991 v zmysle požiadaviek  I. medzinárodného kongresu o biosférických rezerváciách, ktorý sa konal v roku 1983 v Minsku. Obsahoval 8 hlavných oblastí a zahŕňal 36 konkrétnych činností, jeho štruktúra sa spravidla zachováva.

 

Riadenie a legislatívna ochrana. V rámci tejto oblasti treba zabezpečiť ochranu územia v súlade s platnou legislatívou, aktua­lizovať Územný priemet ochrany prírody, zabezpečiť spôsob obhospodarovania a využívania územia, zriadiť poradný zbor zo zástupcov užívateľov a organizácií, ktoré vykonávajú svoju činnosť v území. Územný priemet nahradí program starostlivosti.

 

Ochrana in situ zahŕňa inventarizáciu a následnú ochranu vzácnych a ohrozených rastlín a živočíchov, zriadenie genofondo­vých plôch a génových základní. V rámci nej treba venovať pozor­nosť liečivým rastlinám, inventarizácii tradičných kultúrnych plodín a plemien hospodárskych zvierat.

 

Výskum. Ťažiskom bol integrovaný výskumný projekt Racionálne obhospodarovanie a využívanie územia biosféric­kej rezervácie Poľana z krajinno - ekolockých a lesnícko-ekologic­kých aspektov. Projekt bol ukončený v roku 1999, v súčasnosti voľne pokračujú riešitelia, ktorí získali granty pre témy kde môžu rozširovať doteraz získané poznatky na lokalitách predchádzajúceho projektu. Na území BR sa riešia aj iné výskumné pro­gramy, resp. výskumné úlohy ďalších vedeckých pracovísk. Veľmi významné bude rozpracovanie registra rastlinných a živočíšnych ta­xónov tak, aby bol kompatibilný s registrom UNESCO. Na tieto čin­nosti, vzhľadom na ich technickú a ekonomickú náročnosť, treba zabezpezpečiť informácie a prostriedky aj medzinárodných zdrojov.

 

Monitoring - táto oblasť akčného plánu je uvedená v súvislosti s vedeckovýskumnou činnosťou. Podľa finančných možností výskumných inštitúcií, rozširujú sa typy monitoringu.

 

V rámci oblasti Regionálne plánovanie treba zladiť činnosti, ktoré v území možno vykonávať, so zámermi urbanizačných štúdií , rôznych aktualizovaných zámerov a rozvojových programov.

 

Miestna účasť. Pre optimálny rozvoj tohto územia je dôležitá spolupráca s miestnym obyvateľstvom, ktoré by sa malo zžiť s pro­blémami ochrany BR a konať v prospech rezervácie. Prechodom kompetencií na samosprávy možno očakávať zmenu postoja aj v tejto oblasti.Za mimoriadne dôležité považujeme nájsť súlad a spoločnú reč so samosprávou a podnikateľmi.

 

Výchova a vzdelávanie k ochrane životného prostredia sa vo zvýšenej miere zabezpečuje od zriadenia Správy CHKO. V rámci tejto oblasti činností treba vybudovať informačné stredisko, náučné chodníky, vydávať informačné materiály, spracovať výchovno-vzdelá­vacie projekty pre žiakov, študentov a miestne obyvateľstvo a postupne ich uvádzať do života.

 

Poslednou v poradí je oblasť Informácie, ktoré sú dôležité pre viacerých adresátov. Okrem vlastnej informačnej databázy, cez bibliografiu a masmédiá až po informačné centrum UNESCO.

 

Z akčného plánu vyplývajú povinnosti pre Správu CHKO, Ministerstvo životného prostredia SR a inštitúcie, ktoré sme už spomenuli v predchádzajúcej časti. Tiež pre užívateľov, majiteľov a všetkých obyvateľov, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zúčastňujú na činnostiach v území.